Spoznáte minulosť Vášho rodu, zanecháte významnú pamiatku v histórii Vášho rodu, potešíte svoju rodinu a určite sa odlíšite niečím netradičným. Prečítajte si, ako vznikajú rodokmene vo firme Dynastic.
Pri mikrofilmoch trávi celé hodiny, zbiera informácie zo štátnych a cirkevných matrík, sčítania obyvateľov, daňových súpisov či urbárov. Každá zmienka, číselný údaj či dátum pomáhajú dostať sa v bádaní ďalej
„Klienti najprv prichádzali s tým, že chceli zistiť, či majú modrú krv. Napokon, na Slovensku je veľa šľachtických potomkov, nižšia šľachta bola u nás najrozšírenejšou v Európe, čo sa týka percentuálneho počtu k nešľachtickému obyvateľstvu,“ vysvetľuje senior genealóg Tomáš Hrubý z firmy DYNASTIC, ktorá na zákazku vypracováva rodokmene pre klientov.
Tridsať hodín práce je minimum pre základný výskum. Výskum rodokmeňa však môže trvať mesiace.
Ako zostaviť rodokmeň?
Na začiatok potrebujú informácie o starých i prastarých rodičoch, k tomu rodné, sobášne či úmrtné listy. Musia vedieť, či idú po mužskej alebo ženskej línii. Následne sa začína práca s archívmi. „Klienti chcú vedieť o svojich predkoch čo najviac. Náš najkratší výskum zatiaľ trval asi tri mesiace, pričom prvý mesiac sme nepokročili takmer vôbec do histórie. Nakoniec sme preklenuli komplikovaný bod a v línii rodu sme sa dostali až do prelomu 18. a 19. storočia,“ hovorí Tomáš Hrubý.
Vždy záleží od stupňa zachovania archívnych dokumentov a ich výpovednej hodnoty. „Napríklad štátne matriky z 20. storočia nie vždy neobsahujú všetky potrebné údaje. Stáva sa, že v jednej dedine žije množstvo ľudí s rovnakým priezviskom a my potrebujeme detailnejšie zápisy pre presnú špecifikáciu predkov. Cirkevné matriky z 20. storočia sú zväčša presnejšie, pri manželoch napríklad uvádzajú aj mená rodičov,“ vysvetľuje Hrubý s tým, že aj kvalita cirkevných dokumentov sa líši v závislosti od doby, miesta vzniku a v neposlednom rade aj osoby, ktorá matriku viedla.
V niektorých gréckokatolíckych farnostiach bolo vzdelanie kňazov nízke, neštudovali v seminároch, fara sa dedila z otca na syna. „Pri zapisovaní údajov používali atrament, ktorý si sami miešali, nebol kvalitný a rýchlo vybledol,“ vysvetľuje genealóg, čo im častokrát zabráni získať potrebné údaje. Problém dopátrať sa informácií majú tiež v regiónoch, kadiaľ prechádzal front počas prvej svetovej vojny ako je oblasť Poddukliansko. Viaceré archívy zase utrpeli značné škody počas druhej svetovej vojny.
„Najdlhšie sme pátrali viac ako rok a podarilo sa nám dostať až k zakladateľom osady Mistríky na Donovaloch, ktorí ju založili koncom 17. storočia,“ hovorí Hrubý.
O úspechu či neúspechu bádania rozhoduje veľa aspektov. „Najzložitejšie prípady sú tie, keď sa predkovia často sťahovali: a to buď preto, že to boli šľachtici alebo napríklad pastieri. Šľachtici preto, že mali rodové majetky na viacerých miestach a je náročné zistiť, kde sa konal krst, sobáš či pohreb jednotlivých rodinných príslušníkov. Pastieri zase fungovali ako nájomní robotníci a často sa sťahovali. Jeden manželský pár napríklad zmenil počas 30 rokov svoje pôsobisko desaťkrát. To sme zistili len vďaka podrobnému výskumu krstných matrík zo širokej oblasti západného Slovenska,“ vysvetľuje Hrubý.
Nepátrajú len na Slovensku, ale aj v Budapešti, Poľsku, Rakúsku či vo Vojvodine v Srbsku. Objavili dokonca aj známy drotársky rod, ktorý sa dostal až do Moskvy a mal tam aj vlastnú továreň, kým ju nezhabali boľševici.
K výskumu rodokmeňa robia aj doplnkový jazykový rozbor. „Takto sme zistili, že priezvisko, ktoré znelo slovensky má nemecký pôvod a súvisí s reáliami dediny, kam prišli nemeckí usadlíci v 13. storočí a v 14. storočí sa asimilovali,“ dodáva Hrubý.
Záujem o rodokmene
Histórii sa Tomáš Hrubý venoval už počas vysokej školy a doktorátu, to sa zameriaval na stredoveké dejiny Slovenska. „Vtedy som riešil veľkú históriu a pri súčasnej práci som sa za posledné tri roky posunul do novoveku až najnovších dejín. Po veľkých dejinách teraz skúmam malé osudy a to mi dáva veľmi zaujímavý komplexný obraz. Som za to veľmi vďačný,“ hovorí úprimne.
Tomáš Hrubý pracuje vo firme DYNASTIC spolu so zakladateľmi Róbertom Meszárosom a Rastislavom Medveďom. „O rodokmene je stále väčší záujem a mení sa aj zámer klientov. Najprv k nám prichádzali ľudia, ktorí hľadali modrú krv. Aktuálne prichádzajú klienti, ktorí chcú vedieť o svojich predkoch všetko, čo sa dá. Chcú rodokmeň darovať rodičom alebo starým rodičov, majú naozaj úprimný záujem a radosť, že spoznajú svoju minulosť,“ vysvetľuje Rastislav Medveď. Väčšinou majú záujem o rodokmeň muži a podnikatelia, najmladší klient mal 32 rokov, no väčšinou ide o ľudí okolo päťdesiatky. „Za každým úspešným mužom stojí žena, to je nepopierateľné. Dámy chcú vedieť nielen konkrétne fakty, ale často si chcú overiť aj rodinné legendy alebo fámy. Overiť ich je však náročné, pretože sa väčšinou tradujú len medzi členmi rodiny a nie sú zapísané v archívnych dokumentoch“ dodáva Róbert Meszáros.
Tomáš Hrubý po rokoch intenzívnej práce opisuje históriu jednotlivcov i celej krajiny veľmi pozitívne. „Naši predkovia väčšinou zažili na Slovensku americký sen, lebo v 90-tich percentách prípadov, keď prechádzam históriu rodov, tak predkovia až do polovice 20. storočia ťažko pracovali ako roľníci a museli sa vyrovnávať s vojnami, epidémiami, neúrodou, živelnými pohromami, či osobnými nešťastiami, keď z desiatich detí neraz rodičom zomrelo šesť. A predsa dokázali vychovať ďalšie generácie, z ktorých tá dnešná si žije v 21. storočí v podstate úspešný príbeh s diametrálne inou životnou úrovňou a možnosťami. Vďaka svojim predkom majú dnes mnohí možnosť vytvárať hodnoty, ktoré sa zachovajú do budúcnosti,“ dodáva Hrubý.